Logo

Vy a Vaše zdravieSme súčasťou skupiny AGEL, najväčšieho súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v strednej Európe.

O nemocnici

Žije v Bratislave, ale už 3 krát prišla rodiť do Šace

24.7.2019

„Bol deň, keď som sa zobudila, vykonala bežné procedúry a pocítila neprekonateľnú radosť. Prvá, vtedy ročná dcérka, tancovala na nejakú komerčnú hiphopovinu, ja som sedela a užívala si chvíľku kedy sedím a spomenula som si na pocit, keď prišla na svet. Zavialo ma rodiť ďaleko od Bratislavy. A zavialo ma správne. A nie. Nechcela som to nechať len na báze “rozprávanie príbehu kamoške pri káve”. Založila som si blog, napísala článok a prišli ohlasy, otázky, záujem. Nasledovali cesty s našou prvorodenou.“ (https://luciahussar.com/nezaradene/moj-pribeh/) Lucka Hussar je mladá mamina, dnes už troch detí. Žijú v Bratislave, ale všetky 3 deti prišli s manželom priviesť na svet do pôrodnice v Nemocnici Košice-Šaca. Prečo si vybrala pôrodnicu na východe, ako sa tu cítila a prečo sa rozhodla opakovane k nám vrátiť, to sme zisťovali v rozhovore s ňou krátko po jej treťom pôrode začiatkom júla.

Prečo Šaca po prvé?

 

Bola to pre mňa úplne šialená predstava, ísť rodiť do Košíc. Z Bratislavy. S týmto nápadom prišiel môj muž, keď sa vrátil zo služobnej cesty z východu. Vraj, dostal avízo na naozaj dobrého pôrodníka. V Košickej Šaci. Pamätám sa, ako som sa tomu zasmiala a túto myšlienku odsunula na vedľajšiu koľaj. Opäť som si sadla za počítač a hľadala pôrodnice v okolí :).

Samozrejme však som po pár hodinách zmäkla a na internete si hľadala informácie o nemocnici a hlavne o primárovi. Keď som si pozrela jeho fotku 😉 a profesijný životopis, tak som manželovi prikývla. Dohodol stretnutie a povedala som si, že si aspoň spravíme výlet v Košiciach.

Moja prvá návšteva bola v podstate len o tom, že vyskúšam. Pozrieme si to tam. Ale nedávala som tomu reálne žiadne nádeje. Po osobnom stretnutí s primárom Erikom Dosedlom, pri pohľade na priestor pôrodnice a po jeho úplne príjemnom a zábavnom vystupovaní a perfektnom vyšetrení, som hneď po odchode z ambulancie na chodbe pozrela na muža a povedala: “Tu budem rodiť!” Na ten pocit vydýchnutia, odľahčenia a šťastia nikdy nezabudnem.

 

Robili ste si prehľad aj o iných nemocniciach, pôrodniciach?

 

Robila som si prehľad o mnohých nemocniciach. Bolo to únavné. Pár pôrodníc sme s manželom aj navštívili. Stretli sa s personálom, avšak ani jedna z pôrodníc vo mne nezanechala dobrú stopu. Nepresvedčila. Ako prvorodička som mala naozaj veľký strach. Kamarátky čo už deti mali, ma v podstate dostrašili aj v období, kedy som tehotná ani nebola. Prípadne som sa vždy dostala ku článkom mamičiek, kde opisujú svoje pôrody. Vraví sa: “Keď žena porodí, zabudne na všetku bolesť.” Táto myšlienka mi až tak nesedela. Pretože vidím vo svojom okolí, že to tak neplatí. Ženy po pôrodoch riešia rôzne jazvy na tele i na duši. Dieťatko veľa zahojí, to už viem aj sama. Avšak nie je to také čiernobiele ako sa o tom hovorí.

 

Čo Vás presvedčilo rodiť u nás aj druhý krát?

 

Všetko. Celková atmosféra. Celý priebeh pôrodu ako aj čas po pôrode. Príjemný, nie typicky sterilný priestor nemocnice. A predovšetkým samotný pôrodník. U mňa to bola jasná voľba. Je to naozaj odľahčujúci a príjemný pocit, keď máte možnosť rodiť opäť s lekárom, ktorému dôverujete, ktorého už poznáte a viete sa spoľahnúť, jednoducho s lekárom, s ktorým máte naozaj pozitívnu osobnú skúsenosť.

 

Čo hodnotíte ako pozitívum pôrodnice v Šaci? A čo by ste jej naopak vytkli?

 

Vaša nemocnica vo mne zanechala veľa pozitívnych podnetov. Sú to aj maličkosti, ktoré vytvárajú naozaj nádherný celok. Pôrod je sám o sebe pre ženu veľmi náročný. Pre niektoré priam stresujúci. A tu poteší naozaj každá maličkosť. Počas pôrodu som mala starostlivosť sestier. Vždy keď niečo bolo treba, stlačila som tlačidlo a prišli, pomohli, poradili. Poprosili sme o nadštandardnú pôrodnú sálu, kde sme boli s manželom sami. Mala som k dispozícii vlastnú toaletu, sprchu, fit loptu a plné vybavenie v prípade, že by sa niečo skomplikovalo. To bolo pre nás tiež veľmi dôležité. Žiadne presuny počas komplikácii.

Popravde mi nenapadá nič konkrétne čo by som vytkla. Keď dobré prevyšuje to zlé, tak aj ak bola nejaká drobnosť, ktorá mi možno chýbala alebo sa stala, tak si ju nepamätám.

 

Aký prístup očakávate od lekára a aký od sestry?

 

 

Ja ako pacient očakávam pochopenie, ochotu pomôcť, ľudský prístup, záujem a bez pochýb aj odbornosť. Myslím, že tento základ očakáva každý pacient. Avšak viem, vidím, že tak ako je náročné nájsť dobrého lekára, ani lekár to dnes nemá ľahké. Dnes majú ľudia ľahký prístup ku informáciám a bohužiaľ nie vždy sú tieto informácie prospešné. Dnes lekárovi nestačí len liečiť, ale plus robiť osvetu. Preto som rada, že som našla vo vašej nemocnici lekárov, lekára, ktorému dôverujem, uznávam jeho vedomosti, edukáciu a zároveň on rešpektoval moje obavy a vedel mi zodpovedať a obhájiť si svoju odbornosť po každej otázke, ktorú som mu dala. Chápem, že dnes odborníka, so zdravým sebavedomím a zároveň s ľudským prístupom ku pacientovi ťažko nájsť.

 

Zdravotnú sestru vnímam ako starostlivú, empatickú a edukovanú osobu. Z môjho pohľadu obsadila veľkú úlohu pri lekárovi, jeho pravú ruku a ešte väčšiu úlohu pre pacienta. U mňa to aspoň tak platilo. Prístup sestry je naozaj dôležitý. Pri pôrode nepochybne. Musí vedieť načúvať, aj ona sama vyhodnotiť situáciu, vedieť v pravý čas privolať lekára a určite sa stretáva aj s nie príjemným správaním pacienta. Obzvlášť pri bolesti. Veľmi oceňujem ich prácu a sama som videla, že nie vždy je ľahké aj u nich zachovať si chladnú hlavu.

 

Aj sestra aj lekár majú svoju úlohu, svoje zastúpenie pri pacientovi a nie vždy je to ľahké. Odosobniť sa aj od situácie v ich súkromnom živote, profesionálnom živote a zároveň poskytovať empatiu  a  odbornosť aj pacientovi, nie je ľahká úloha. Veď ako sa stále  hovorí, nie je to len práca, je to poslanie.

 

Ako vnímate pomoc s dojčením / informovanosť?

 

Bola som veľmi spokojná. S dojčením som nemala problém. Po prvom dieťatku mi pekne poradili. Všetko bolo pre mňa nové. Pomoc s dieťatkom som doma nemala. Ani mamku, ani svokru. Spoliehala som sa len na svoju intuíciu. Ale na oddelení šestonedelia mi všetko úplne s kľudom ukázali, vysvetlili, v príjemnej atmosfére a trpezlivo. Rada spomínam na ten čas. Išla som domov s prvým dieťaťom a sršala som sebavedomím aj vďaka vašej pôrodnici. Ďakujem :)

 

Aké je to mať 3 deti v dnešnej dobe?

 

To ešte neviem úplne ohodnotiť. Všetko sa ukáže o mesiace :) Tretie dieťatko sme priznám sa neplánovali hneď. Hoc sme s mužom mali vtípky o tom, ako o 5 rokov pôjdeme do tretieho. Avšak sme príliš malí páni nad väčšinou vecí v živote, na veci, ktoré nám naozaj majú byť dané. Môžem však s istotou povedať, že samotné tretie tehotenstvo, už pri dvoch aktívnych deťoch je veľmi náročné. Prvé tehotenstvo som zvládala ľavou zadnou (od druhého trimestra, prvý trimester bol pre mňa masaker vždy). Druhé už bolo ťažšie a myslela som si, že je to strop. Omyl. Tretie tehotenstvo bolo skutočne náročné. Nemáte na seba toľko času pri dvoch deťoch a aj keď máte pomoc v podobe škôlok, či babičiek, máte stále domácnosť a veľa vecí okolo. A to už nehovorím o tom, že pre samotné telo ženy je to najväčší zaberák. Ubehol ledva rok a pár týždňov od posledného pôrodu a moje telo si opäť zvykalo na nový život, nový prírastok. Verím tomu, že sú ženy, ktoré s tým problém nemajú, moje telo mi však dalo najavo, že mu to jedno nie je. Nevládala som športovať, čo som doteraz aktívne robila. Cítila som, že aj to mi chýba, ale v treťom tehotenstve sa mi už nedarilo venovať sa tomu.

 

Ja však pevne verím, že každý má nadelené toľko, koľko aj reálne zvládne. Trvalo mi dlho, hlavne psychicky sa zmieriť s novou situáciou a tým, že možno opäť odložím svoje osobné ciele, plány aj mimo rodiny. Ale prijať veci, aj tie, ktoré ešte teraz v pláne neboli, sú prvým oslobodením, kedy môže človek naštartovať a bojovať s novou situáciou. Som veľmi hrdá na svojho muža, že sme to ustáli. A tri deti momentálne vnímam ako veľkú výzvu a predovšetkým sa cítim veľmi naplnená. Porodiť a vychovávať tri deti v dnešok, ešte tak krátko po sebe, je veľká škola pre ženu. A ja sa teším čomu všetkému sa opäť naučím a čo všetko si z toho prenesiem aj do profesijného života mimo detí. Vnímam to už dnes ako veľké pozitívum.

Lucke a manželovi prajeme veľa veľa síl a radosti z ratolestí 😊 A možno ešte niekedy po štvrté.... 😉

 

 

Späť